Na Slovensku existujú v súčasnej dobe štyri organizácie, ktoré združujú pekárov, a to Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska, Cech pekárov a cukrárov východného Slovenska, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov a Únia priemyselných pekárov SR, ktorá bola založená v roku 2014.

Aktuálne sme sa zhovárali s Ing. Vojtechom Gottschallom, predsedom predstavenstva Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska, o hlavných aktivitách cechu a slovenskom pekárskom prostredí. Úvodom nášho rozhovoru poukázal na význam pekárskeho remesla na Slovensku, ktoré dnes zamestnáva približne 20 000 ľudí (v približne 500 remeselných a 25 priemyselných pekárňach), a teda ho nemožno v spoločnosti marginalizovať. Ďalších približne 6 000 ľudí pracuje v slovenských cukrárňach.

Cech pekárov a cukrárov západného Slovenska zastrešuje prevažne remeselné pekárne na západe našej krajiny. Aká je súčasná členská základňa?
Dlhodobo sa počet našich členov pohybuje okolo čísla 62. No za celú dobu dvadsaťročnej existencie eviduje cech 150 členov, z ktorých časť prirodzeným spôsobom za tie roky zanikla.

Kedy a za akým účelom vznikol cech pekárov?
Cech ako občianske združenie profesijného charakteru bol zaregistrovaný na Ministerstve vnútra v roku 1994 so 6 zakladajúcimi členmi, ktorými boli p. Szemes, p. Gottschall, p. Stanislav, p. Čupka, p. Havetta a p. Štulc. Boli sme vtedy mladí, začínajúci a povedali sme si, že keď budeme ťahať za jeden povraz, tak spoločne tú káru skôr potlačíme.

Naplnili sa vaše počiatočné predstavy?
Naplnili. A keď sa pozriem na zoznam našich členov, tak dodnes sú členmi cechu všetci jeho zakladatelia, a aj tí, ktorí boli s nami na samom začiatku (pokiaľ nezomreli). Úspechom je aj to, že cech stále existuje, komunikuje, že sa ľudia stretávajú a sú aktívni.

Akým spôsobom je organizovaný cech?
Život a činnosť cechu organizuje valné zhromaždenie (ako najvyšší orgán) tvorené členmi cechu, predstavenstvo, cechmajster a revízna komisia.

Kto sa môže stať členom cechu a aký je členský poplatok?
Členom cechu sa môže stať každý, kto to chce a podá si prihlášku. Môžu to byť aj nepekári, no musia mať s pekárskym remeslom čosi spoločné, musia ho bezprostredne ovplyvňovať tak ako Lesaffre či stredná odborná škola. Výška členského príspevku je v aktuálnom roku 120 €.

Prečo by sa podľa vás mal prihlásiť pekár do cechu?
Je to príslušnosť k remeslu. V každom remesle, odbornej činnosti, je dobré, keď človek pozná podmienky, za ktorých môže podnikať. My sme si v našom základnom poslaní povedali dve hlavné oblasti, a to informovať a vzdelávať. Už dvadsať rokov organizujeme každý rok minimálne dva semináre, kde naši členovia dostávajú aktuálne informácie z legislatívy, ktorá ovplyvňuje podnikateľské prostredie (či už je to v oblasti hygieny, daní, bezpečnosti pri práci atď.). Ďalšie aktivity, ktoré organizujeme, sú kurzy pre pekárskych majstrov, čo je forma celoživotného vzdelávania. Bolo ich doteraz približne jedenásť a vychovalo sa v nich 170 majstrov, ktorí dostali titul majster pekár (je to dvanásťmesačný kurz cez 300 hodín vzdelávania). Tieto aktivity na Slovensku nerobí nikto.

Zúčastňujeme sa aj výstavy Danubius Gastro, kde sme tento rok organizovali už ôsmy ročník súťaže o najlepší Bratislavský rožok, ktorý Európska komisia na návrh Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska zapísala do Registra zaručených tradičných špecialít.

Okrem spomenutých aktivít organizuje cech pekárov aj športové hry, ktorých sa pravidelne zúčastňujú stovky pekárov s rodinami.
Áno, organizujeme ich každé dva roky a v tomto roku sa v Bánove konal už v poradí siedmy ročník.

Má cech možnosť vplývať na tvorbu legislatívy, ktorá sa priamo dotýka pekárov?
Áno, zúčastňujeme sa pravidelne na zmenách, novelách, návrhoch zákonov, či už formou pripomienkovania alebo priamou účasťou na ich tvorbe. Takúto možnosť majú aj naši členovia, pokiaľ prídu s pripomienkou či podnetom, ako tomu bolo napr. v prípade ambulantného predaja.

Cech má taktiež vytvorenú legislatívnu radu z pekárov, ktorí sa do nej dobrovoľne prihlásili, a pokiaľ príde materiál na pripomienkovanie, tak sa k nemu môže každý vyjadriť a spolu so Zväzom pekárov sa posiela spoločná pripomienka pekárskej obce predkladateľovi zákona alebo novely zákona.

Spolupracuje cech pekárov západného Slovenska s pekárskymi organizáciami z iných štátov?
Cech pekárov je členom medzinárodných organizácií pekárov UIB a Richemont Club, sme v kontakte s partnerskými organizáciami v susednom Česku, Maďarsku, Poľsku a pravidelne sa zúčastňujeme podujatí organizovaných týmito organizáciami.

Čo najbližšie pripravujete?
Najbližšia aktivita je Danubius gastro 2015, kde sa budeme prezentovať so súťažou o Najlepší Bratislavský rožok (bude sa jednať už o jej deviaty ročník), chceli by sme opäť prezentovať pekárske remeslo aj formou súťaže o najlepší chlieb, najlepší nový výrobok. Chceme podnietiť členov, aby sa zúčastnili na spomenutých súťažiach, nakoľko získané ocenenia už rezonujú v našej spoločnosti.

Za posledných 20 rokov sa naša spoločnosť značne zmenila. Aký to malo podľa vás dopad na pekárske prostredie?
Za posledné roky sa pod vplyvom meniaceho sa spôsobu života veľmi zmenili nákupné zvyklosti obyvateľstva. Znížila sa dostupnosť remeselných pekárov konečnému spotrebiteľovi. V minulosti chodili k „svojmu pekárovi“ obyvatelia žijúci v okolí remeselných pekární. Postupnou výmenou generácie a príchodom obyvateľov z iných regiónov do daných lokalít sa výrazne zmenil pôvodný charakter obyvateľstva. Mnoho ľudí dnes len doma prespí a hneď ráno cestujú do práce. Večer na ceste (prevažne autom) domov sa zastavia v hypermarkete, kde si nakúpia všetko potrebné. To je ten problém. Táto zmena života zlikvidovala v pôvodných lokalitách, kde boli združení malí predajcovia, desiatky týchto predajní. V minulosti si ľudia robili v garáži pod každou bytovkou malé potraviny, kde sa vozili aj pekárske výrobky. Toto boli tzv. bedničkoví zákazníci, ale takých mali remeselné pekárne stovky. Dnes sú tieto predajne zatvorené. Ľudia si spravia kompletný nákup v reťazci, kde okrem pečiva kúpia aj topánky či ponožky. Odrazilo sa to aj v predajnej ploche pečiva v sieťach, ktorá sa tie roky znásobila rovnako ako aj sortiment pečiva s cieľom poskytnúť konečnému spotrebiteľovi kompletný sortiment pekárskych výrobkov, a teda nedovoliť mu ísť po napr. šišku do inej špecializovanej predajne.

Ďalší fenomén tejto doby je, že ľudia a celé rodiny sa pohybujú prevažne autom a potrebujú čo najbližšie zaparkovať pri predajni, čo im reťazce poskytujú. V súčasnej dobe má mnoho rodín dve autá, čo v minulosti nebolo. To spôsobilo, že ak kupujúci chce navštíviť svojho pekára v obytnej štvrti, tak nemá kde zaparkovať, keďže od rána do večera sú plné parkoviská. A on nebude predsa hľadať, kde zaparkuje a následne pôjde niekoľko ulíc pešo, aby si kúpil pečivo. V reťazci zaparkuje priamo pri dverách, a ak nie tam, tak o 20 metrov vedľa.

Keď sa naopak pozrieme do budúcnosti, aký trend podľa vás čaká pekárske remeslo? Môžeme očakávať, že sa konzument vráti k „svojmu pekárovi“?
Trend je už nastavený a najbližšie roky to pôjde takto. K svojmu pekárovi sa budú vracať tí starší, ktorí budú žiť vo svojej vyhradenej lokalite pomalším tempom. Pekárov však tmavá budúcnosť nečaká. Stále tú budú isté subjekty, ktoré si budú chcieť vyberať. Potrebná je pridaná hodnota, ktorá dokáže spraviť renesanciu pekárskeho remesla.

Nezabúdajme na ďalšiu dôležitú vec, a tou je pracovná sila. Kto tu bude robiť? Trh práce je kritický, v pekárňach je nedostatok mladej generácie a hrozí, že pri výmene generácie nebude nástupcov. V minulosti sa považovalo pekárske remeslo za menejcenné a menej hodnotené. Potrebujeme osvetu v spoločnosti, že pekár nie je ten posledný človek. Taktiež nám chýbajú kvalitní pekárski učitelia a špecializované školy. Posledné 2 – 3 roky sa v tejto oblasti začína už aj na ministerstve pracovať a pripravuje sa teória odborného školstva, nakoľko sa zistilo, čo sa tu za posledné roky stalo.

Myslíte si, že cech pekárov by mohol byť tou organizáciou, ktorá by mohla robiť osvetu pekárskemu remeslu?
Ale veď predsa cech západného Slovenska je jediný, ktorý to tu reálne robí, a robí to 20 rokov. Nehovorím o imaginárnych veciach. Všetky udalosti sú zaznamenané rovnako ako posledné dve podujatia z tejto jesene (v Kočíne a v Pezinku). V Kočíne súťažilo medzi sebou 32 chlebov a za dve hodiny sa 350 ľudí zúčastnilo na hlasovaní o najlepší chlieb. V Pezinku súťažilo 41 chlebov a za 3 hodiny odovzdalo svoje hlasy 750 ľudí. Ľudia tam s nami stáli, bavili sa s nami o chlebe, ďakovali nám a pýtali sa, kde si môžu takéto chleby kúpiť. A neboli tam len ľudia z Pezinka, ale z celého Slovenska. Mohlo ich tam byť okolo 40 000. Boli tam ľudia vo veku od 20 do 70 rokov a zanechalo to v nich obrovský dojem.

Chcelo to však 10 ľudí, ktorí akciu zorganizovali a ktorí chválili slovenské pekárske remeslo. Keď sa to spraví raz za rok, tak to akoby sneh napadol a hneď sa roztopil, nikto si to už nepamätá. Toto treba robiť po celom Slovensku a musí to mať nejaký rámec, aby sme akcie nezdevalvovali. Musí mať niekto nad tým záštitu a oceneným by mala odovzdať dekrét autorizovaná organizácia. Potom to bude mať váhu. Niečo podobné majú vinári a ľudia o tom vedia.

Takýchto akcií stačí spraviť po celom Slovensku 5 ako súčasť významných podujatí.

Aký komunikačný nástroj by sme podľa vás mali zvoliť na súčasnú generáciu s cieľom propagovať naše remeslo?
Keď nejde Mohamed k hore, tak ide hora k nemu. Ak nevieme dostať zákazníka k nám, tak poďme my za ním. Aj prostredníctvom takýchto akcií ako bolo Pezinské vinobranie. Tam sa prezentujme. A je to nenáročná akcia na organizáciu a taktiež na financie. Akciu však treba dať do centra diania, pretože ak má dnes prejsť spotrebiteľ 10 schodov, tak radšej nejde.

Nesmieme zabudnúť, že tiež tu musí byť spoločenská objednávka. Ľudia to musia chcieť. Poslal som 80 oznámení k súťaži o najlepší chlieb. Do Pezinka sa prihlásilo približne 20 a do Kočína 14 výrobcov. Z toho som musel niektorých ešte prehovárať. Mnohí si povedali, že načo tam pôjdeme. Neviem či sú tak laxní, leniví alebo nemajú záujem alebo im to nič nehovorí. Ale keby sa prihlásili a videli, že je medzi ľuďmi o to záujem, tak by to s nimi zachvelo.

Čo potrebuje podľa vás slovenský pekár, aby mohol naďalej rozvíjať svoje remeslo?
Objektívnejšie ceny, vyššiu úctu v spoločnosti a prístup ku kapitálu. To je jedno či formou dotácii, podpory zo strany riadiacich orgánov, ale aj využitia európskych fondov, ktoré sú určené na podporu inovácií a konkurencieschopnosti. Slovenskí pekári sú zruční, pracovití a majú úctu k zákazníkom, len pracovné prostredie a ekonomický priestor im často bránia využiť všetko to, čo ponúka trh, a nevedia to zo svojich vlastných možností získať.

Pánovi Gottschallovi ďakujeme za rozhovor a želáme mu rovnako ako celému Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska, ktorý oslavuje v tomto roku 20. výročie od svojho založenia, veľa úspechov. Pokiaľ vás táto téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac, tak neváhajte a navštívte stránku www.cechpekarov.sk, kde si budete môcť prečítať viac o histórii, novinkách či hlavných úlohách cechu na aktuálne obdobie.

Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska

M.R. Štefánika č. 10
902 01 PEZINOK
www.cechpekarov.sk

text: Lukáš Janáč

foto: archiv Lesaffre a CPC